Srdce je veľmi dôležitý orgán, ktorý je zodpovedný za udržiavanie obehu krvi v tele. Vďaka srdcu sa do všetkých tkanív a orgánov v tele dostáva kyslík a živiny. Na zabezpečenie ich presunu musí srdce vytvoriť silu potrebnú na prečerpávanie krvi telom. Sila, ktorú srdce vynakladá na prečerpávanie krvi v tepnách, sa označuje TLAK KRVI.
Krvný tlak človeka sa bežne vyjadruje dvoma číslami:
Ideálne hodnoty tlaku krvi u zdravého dospelého človeka sú < 120/80 mm Hg.
Tlak krvi sa môže odčítať aj v centimetroch ortuťového stĺpca: 12/8 cm Hg. Podľa odporúčaní ESH/ESC z r. 2013 pre manažment arériovej hypertenzie.
Väčšinou Vám tlak krvi zmeria lekár alebo zdravotná sestra, napr. pri bežnom vyšetrení v ordinácii. Pritom použijú tlakomer. Je to prístroj na meranie tlaku krvi (manometer) spojený s nafukovateľnou manžetou, ktorá sa obtočí okolo Vášho ramena. Pri nafúknutí manžety pocítite pomerne intenzívne zovretie ramena. Následne sa vzduch z manžety pomaly vypúšťa a Vy cítite, ako sa zovretie manžetou postupne uvoľňuje. Následne sa Vám zobrazia hodnoty tlaku krvi na tlakomeri (v milimetroch ortuťového stĺpca [mm Hg]).
Existujú dva druhy tlakomerov:
MANUÁLNY tlakomer
Lekár alebo sestra po nafúknutí manžety ručnou pumpou použijú fonendoskop na detekciu pulzu posluchom.
DIGITÁLNY tlakomer
Manžeta sa nafukuje aj sfukuje automaticky.
Pulz detekuje snímač vo vnútri prístroja.
Na získanie presných hodnôt by ste mali pred meraním tlaku krvi aspoň päť minút sedieť v pokoji, bez rušivých vplyvov, teda ani nerozprávať.
Tlak krvi môže byť vysoký, normálny alebo nízky, ale postupne – so zvyšujúcim sa vekom, tlak krvi stúpa. Prečo? Steny veľkých tepien postupne tuhnú a menšie cievy sa zužujú. Vzhľadom na tieto zmeny musí srdce vynakladať viac úsilia, aby zabezpečilo obeh krvi telom. To vedie k zvýšeniu tlaku krvi. Hypertenzia je definovaná ako tlak krvi, ktorý trvale prevyšuje hodnotu 140/90 mm Hg (v systolickej, diastolickej, alebo v oboch zložkách krvného tlaku).
Čo znamenajú moje hodnoty?
Hypertenzia (tlak krvi ≥ 140/90 mm Hg) je často bezpríznaková choroba, pretože len zriedkavo na seba upozorní nejakými symptómami. Preto je mnohokrát nediagnostikovaná. Žiaľ, často sa stáva, že sa človek prvýkrát dozvie o svojom vysokom tlaku krvi až pri prijatí do nemocnice s cievnou mozgovou príhodou alebo srdcovými príhodami.
Z tohto dôvodu sa odporúča, aby sa tlak krvi kontroloval každý rok. Jeho zmeranie je veľmi ľahké – neváhajte požiadať svojho lekára, zdravotnú sestru, alebo lekárnika, aby Vám skontrolovali tlak krvi.
Ak si nameriate tlak krvi 140/90 mm Hg alebo viac, bude Vám musieť lekár urobiť ešte niekoľko kontrolných vyšetrení, aby u Vás potvrdil diagnózu hypertenzie. Môže pritom využiť prístroj na monitorovanie ambulantného tlaku krvi, ktorý meria tlak krvi počas 24 hodín.
Sú dva typy hypertenzie: primárna (alebo esenciálna hypertenzia) a sekundárna hypertenzia.
Primárnou hypertenziou sa označuje vysoký tlak krvi, ktorý nemá žiadnu zjavnú príčinu. Existuje množstvo faktorov, ktoré zvyšujú riziko rozvoja vysokého tlaku krvi:
FAJČENIE
NADVÁHA ALEBO OBEZITA
TELESNÁ NEČINNOSŤ
NADMERNÉ SOLENIE
NADMERNÁ KONZUMÁCIA ALKOHOLU
STRES
DEDIČNOSŤ
VEK
Sekundárna hypertenzia sa týka vysokého tlaku krvi, ktorý je vyvolaný identifikovateľnou príčinou (napríklad nesprávnou tvorbou hormónov z nadobličiek). Týmto typom hypertenzie trpí len nízky počet pacientov. Keď sa príčina nájde a je liečená správne, mal by sa tlak krvi opäť znormalizovať.
Keď má pacient hypertenziu, jeho srdce musí vynakladať viac úsilia, aby zabezpečilo obeh krvi telom.
Časom tento vysoký tlak môže postupne oslabiť srdce a poškodiť steny tepien, čo vedie k zmenám v prietoku krvi.
Všetky tieto situácie môžu viesť k zvýšenému riziku rozvoja srdcovo-cievnych ochorení (akými sú cievna mozgová príhoda, ochorenia srdca a srdcové zlyhanie).
Postihnuté môžu byť aj iné časti tela – nevynímajúc obličky, končatiny či oči.
Niekedy môžu iné ochorenia zhoršovať alebo inak ovplyvňovať primárne ochorenie. Tieto iné ochorenia sa označujú ako sprievodné ochorenia (komorbidita). Hypertenzia má svoju vlastnú skupinu "zlých spojencov", z ktorých najhlavnejší sú:
Je zvýšená hladina LDL-cholesterolu v krvi, ktorá sa spája so zvýšeným rizikom aterosklerózy a koronárnej (ischemickej) choroby srdca.
Vyskytuje sa, keď bunky tela nereagujú dobre na inzulín - hormón kontrolujúci množstvo cukru v krvi. Výsledkom je zvýšená hladina cukru v krvi. Dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi vedie ku komplikáciám, akými sú cievna mozgová príhoda, vred predkolenia na nohách a postihnutie očí.
Obmedzenie prietoku krvi srdcovým svalom vedie k nedostatku kyslíka v kardiomyocytoch (= svalových bunkách srdca), čo sa bežne prejavuje bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá sa často vyskytuje počas fyzickej záťaže.
Nedostatočná funkcia obličiek vedie po niekoľkých mesiacoch až rokoch ku komplikáciám, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, chudokrvnosť alebo zápal osrdcovníka.
Svetová zdravotnícka organizácia - údaje z Global Health Observatory (GHO) – Raised blood pressure
J. Kumar, “Epidemiology of hypertension”, Clinical Queries: Nephrology, Volume 2, Issue 2, apríl – jún 2013, strany 56-61
Hoci podiel hypertonikov (prevalencia) je v každom kúte sveta iný, postihnuté sú všetky regióny.
